Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

štedrovečerný stôl

Rekonštrukcia uloženia venca spleteného z hrstí ľanu (kytky) s kôpkou obilia v strede – zvyčajná súčasť štedrovečerného stola v gemerskej obci Vlachovo (okr. Rožňava), 1965. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Valentová

symbol prosperity. Na východnom a strednom Slovensku sa do prvých desaťročí 20. storočia okuroval uhlíkmi, niekde ho prikrývali plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Okrem jedál prichystaných na večeru sa dávala na obrus miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa v hospodárstve urodili či potrebovali, a sviečka. Rozsypalo sa naň obilie, strukoviny, mak, peniaze, niekde i zrno z dožinkového venca, neskôr aj šupiny z ryby. Pod stôl sa kládli železné časti poľnohospodárskych nástrojov, sekera, vedľa stola mútovník, na východnom Slovensku aj posledný zožatý snop. Nohy stola sa obkrútili reťazou a uzamkli zámkou. Takto upravený zostal do 27. decembra. Podľa poverových predstáv chodili na štedrovečernú večeru aj duchovia zomretých predkov. Dávali im na stôl osobitný tanier, z každého jedla prvú lyžicu, odrobinky ponechali na stole. Predstavy o posvätnosti vecí uložených na stole, pri ňom a pod ním sa najdlhšie uchovali v severných regiónoch Slovenska. Fľaška s medom sa odkladala na liečenie, soľ pre včely, korenie pre gunára alebo kohúta, aby boli výkonnejší. Rusíni venovali zvláštnu pozornosť obradovému chlebu (kračun), ktorý zostával na stole nedotknutý do Troch kráľov (Nového roka) ako symbol budúcoročnej úrody.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: jedlo pre zomretých, štedrovečerné jedlá, Štedrý večer, mútovník, snop, minca, med, okurovanie, zrno, kult predkov, magické prostriedky, siatie, Traja králi, Nový rok, úroda
Literatúra: Feglová, V.: Šťastie, zdravie, pokoj svatý... alebo Vianoce na Slovensku. Bratislava 2008.