Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Pavol

(29. jún; Obrátenie svätého Pavla – 25. január)

svätec, apoštol (pôvodným menom Šavel), najprv prenasledovateľ kresťanov, svedok ukameňovania svätého Štefana. Podľa legendy zábleskom z neba oslepol, neskôr mu bol zázrakom vrátený zrak, prijal kresťanskú vieru a meno. Šíril kresťanstvo, nazývali ho aj apoštol národa. Za vlády cisára Nerona bol v Ríme sťatý. Zobrazovaný býva pri poprave mečom, jeho atribútmi sú kniha alebo zvitky posolstiev. Spolu so svätým Petrom sú považovaní za pravých zakladateľov kresťanskej cirkvi. V minulosti mu bol v kalendári zasvätený aj deň 30. jún a Petrovi 29. jún. Dnes sa slávia spolu 29. júna. Z názvu cirkevného sviatku – Obrátenie Pavla – vychádzala aj rozšírená predstava, že zima vstupuje do druhej fázy. Podľa povery sa medveď zobúdza, obracia sa na druhý bok. V Liptove platil zákaz poľovať aj chodiť do hory. Na južnom Slovensku sa piekli pre všetkých členov rodiny koláčiky (pavlovníky), do ktorých sa zapichlo pierko alebo slamka. Ak v peci zhoreli, predpovedali skorú smrť. Na tento deň sa viažu pranostiky o úrode: Ak na Pavla svieti slnko, zatekajú strechy, bude veľa vína; Ak je tuhá zima, bude bohatá úroda, ak prší bude málo krmiva.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: Peter, medveď, Štefan, predpoveď, smrť, pranostika
Literatúra: Socháň, P.: Petra a Pavla. In: Slovenská nedeľa, 2, 29. 6. 1930, č. 171, 5.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 125.