Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Katarína

(25. november)

1. kresťanská svätica z Alexandrie, kráľovského rodu, krásna, múdra, výrečná; podľa legendy mala byť usmrtená na štyroch ozubených kolesách, ktoré zničil nebeský plameň, napokon bola v roku 307 sťatá. Patrónka baníkov, študentov, kolárov, kníhtlačiarov, povozníkov, slobodných dievčat. V renesancii obľúbený motív umeleckého stvárnenia s atribútmi: ozubené koleso, koruna na hlave, palma v ruke, meč, kniha. V ľudových predstavách prvý stridží deň, začiatok zimy – Na svatú Katarínu skrývame sa pod perinu. Porušenie zákazu ženských prác (pradenia, šitia) a ranných návštev žien malo mať za následok zbieranie sa prstov v čase letných prác a rozbíjanie riadu po celý rok. V okolí Zvolena a Banskej Belej chodili skoro ráno po domoch chlapci s krátkymi vinšami, aby sa riad nerozbíjal. Rozšírené bolo púčkovanie konárikov – dievčatá tak veštili skorý vydaj, ženy úrodu ovocia za predpokladu, že halúzka rozkvitla do Štedrého dňa. Konali sa posledné tanečné zábavy, v mestskom a baníckom prostredí posledné bály pred adventom. Na Orave chodili po domoch, kde mali dievča, mládenci v maskách (v obrátených kožuchoch, oblečení za Cigánky), za výslužku tancovali so všetkými ženami. V noci vyvlačovali z domov dievčat náradie alebo iné súčasti hospodárstva (brány, voz, záchod) a stavali ich na ťažko prístupné miesto (na strechu, strom, za humno). Zmätok znamenal v obradnom zmysle očakávanú zmenu v životnom či prírodnom cykle;

2. názov jaternice.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: advent, maska, patróni, pranostika, stridžie dni, vinšovanie, jaternica
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 23-25.
Socháň, P.: Deň sv. Kataríny. In: Slovenský denník, 9, 25. 11. 1926, č. 270, 1-2.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 137.