Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

veľkorodinný dom

Velkorodinný dom s jednou veľkou spávacou komorou, Hont, 1. polovica 20. storočia. Kresba: Ján Botík

obydlie viacerých nerozdelených a spoločne hospodáriacich rodín. Zásady kolektívneho užívania rodinného majetku, kolektívnej výroby a kolektívnej spotreby sa vo veľkorodine prejavovali aj na kolektívnom ráze jej obydlia a v spôsobe jeho spoločného užívania. Všetci príslušníci veľkorodiny mali jedno spoločné kúrenisko, na ktorom sa pripravovalo spoločné jedlo pre všetkých, ako aj spoločný stôl, ku ktorému sa všetci schádzali pri každodenných i slávnostných príležitostiach. Spoločný oheň, spoločné kúrenisko a spoločný stôl sú symboly, ktoré zjednocovali všetkých členov veľkorodiny. Práve preto boli sústredené v jednom spoločnom priestore – izbe. Tá bola spravidla jedinou vykurovanou miestnosťou v dome, preto aj centrom života celej veľkorodiny. Izba, ktorá plnila takéto početné funkcie, nemohla slúžiť všetkým členom veľkorodiny aj na spávanie. Riešilo sa to rozvinutím dispozície domu o ďalšie obytné priestory, ktoré jednotlivé manželské páry, prípadne malé rodiny využívali na spávanie a na odkladanie predmetov osobnej potreby. Na Slovensku sa rozvinuli viaceré regionálne formy veľkorodinného obydlia, najznámejšie boli v Honte a v oblasti Strážovských vrchov.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: veľkorodina, bývanie, spávanie
Literatúra: Pražák, V.: Problém vzniku jednoposchodového domu v Čičmanoch. In: Národopisný zborník 2, Martin 1941.
Švecová, S.: Rodina v dome a vo dvore. In: Botíková, M. – Švecová, S. – Jakubiková, K.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997, 109-130.
Botík, J.: Rodina ako determinujúci činiteľ foriem obydlia. In: Lidová stavební kultura v Československu. Brno 1981, 157-186.

galéria