Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

svietenie

použitie svetelného zdroja na osvetlenie priestoru. Pôvodne obytný priestor osvetľoval len oheň na ohnisku, neskôr sa na svietenie používal horiaci drevený lúč. Okrem lúča sa v 2. polovici 19. storočia svietilo kahancom a sviečkami. Svietenie sviečkami bolo nákladnejšie, preto sa používali len príležitostne (sviatky, úmrtie, svadba). Sviečky sa vkladali do drevených, kovových i hlinených svietnikov rôznych tvarov. Mimo domu sa svietilo lampášom, v ktorom bol plameň sviečky alebo kahanca chránený pred prúdením vzduchu. Staršie druhy lampášov mali drevenú konštrukciu a steny z blán, neskôr zo skla. V 2. polovici 19. storočia sa na svietenie začali používať petrolejové lampy. Spôsoby svietenia súviseli s ekonomickým a spoločenským vývinom regiónov i možnosťami jednotlivých domácností, preto ešte v 1. polovici 20. storočia existovali popri sebe archaické i moderné zdroje osvetlenia. Všeobecná elektrifikácia na Slovensku sa uskutočnila až po 2. svetovej vojne a bola zavŕšená v 60. rokoch 20. storočia.

Autor: Viera Valentová

Pozri aj: lúč, kahanec, lampa
Literatúra: Bednárik, R.: Prehľad osvetľovacích zdrojov na Slovensku. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 22, 1930, 65-73.