Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

stôl

Stôl s hlbokou zásuvkou, Telgárt, okr. Brezno, 1960. Kresba: Josef Schejbal. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave

druh nábytku slúžiaci na stolovanie, prípravu jedál a iné domáce práce. Najstaršou formou stola, ktorá sa vyskytovala ešte začiatkom 20. storočia v oblasti severozápadného Slovenska, bol stôl, ktorý mal namiesto nôh skrinku, na ktorej bola položená drevená, výnimočne kamenná stolová doska. Skrinka slúžila na uloženie potravín. Najrozšírenejším typom stola v 19. storočí bol stôl so šikmými nohami zhotovenými z hrubých dosák, v hornej časti spojených priečkou a v dolnej časti trnožami. Nohy aj spojovacia priečka boli ozdobne profilované. Stolová doska ležala na priečkach spájajúcich nohy. Súčasťou stola zvykla byť hlbšia alebo plytšia zásuvka. Na severovýchodnom Slovensku sa v 19. storočí vyskytoval stôl, ktorého základ tvorila truhla zhotovená na spôsob súseka, s voľne položenou stolovou doskou. Truhla stola slúžila na uloženie potravín. Od konca 19. storočia sa začali rozširovať stoly jednoduchšej konštrukcie, s rovnými nohami spojenými podnožami, s užším podstolím, v ktorom bola zásuvka. Stolové dosky sa vyrábali z tvrdého dreva, nohy stola a trnože boli zhotovené aj z mäkkého dreva. Stolová doska bývala hladká, výnimočne zdobená intarziou alebo drobnou maľbou. Stôl, podobne ako pec, zohrával významnú úlohu v tradičnej obradnosti. Pozvanie prisadnúť si k stolu dostávali len významní hostia a vzácni príbuzní. Miesto za vrchstolom patrilo jednotlivcovi, ktorý predstavoval hlavu rodiny.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: stolovanie
Literatúra: Plessingerová, A.: Otázka existence stolu, jeho vývoje a stolování ve slovenských dědinách pod Javorníky. In: Slovenský národopis, roč. 10, 1962, 227-280.

galéria