Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

spávanie

využívanie domu a hospodárskych budov, ich priestorov na nočný odpočinok. V dome sa na spanie využívala v prvom rade izba, po nej komora a po vzniku teplej kuchyne aj tá. Z hospodárskych priestorov najmä maštaľ, stodola, senník, šopa a povala. Základným problémom spávania bolo poskytnúť každému členovi rodiny také miesto na spanie, ktoré by zodpovedalo jeho veku, spoločenskému postaveniu v rámci rodiny, a tiež ročnej dobe. V izbe sa spávalo najmä v zime. V lete väčšina členov rodiny spala mimo izby. Pri čelnej stene izby stála posteľ, na ktorej zvyčajne spal gazda a gazdinou. V druhej posteli, ktorá stála pri dverách, spávali buď starí rodičia alebo syn so ženou. Slobodní alebo deti mali ustlané na laviciach okolo stola a pece. V mnohopočetných rodinách sa na spanie využívali tiež zasúvacie postele alebo dočasné lôžka zo slamníkov, ktoré sa cez deň vynášali z izby. Starí členovia rodiny alebo malé deti zvykli tiež spať v priestore za pecou. V komore sa spávalo len na západnom a strednom Slovensku, aj to len príležitostne. Najčastejšie v komore spali mladomanželia. Výnimkou bol Liptov, Tekov a Hont, kde popri skladovacej komore vznikla aj spacia komora, v ktorej sa spávalo po celý rok. V kuchyni spávali zvyčajne starí rodičia. V maštali na závesnom lôžku spával u bohatých gazdov sluha. Príležitostne mohol v maštali spávať aj gazda alebo slobodný mládenec. V stodole, senníku, šope alebo na povale sa spávalo len v lete. Spávali tu najmä slobodní a mladí členovia rodiny. Na východnom Slovensku zvykli na povale v sene ustielať svadobné lôžko mladomanželom.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: lôžko, posteľ, spálňa
Literatúra: ---