Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sídelná forma

spôsob zoskupenia sídelných jednotiek sídla. Sídelné formy sú výsledkom pôsobenia rozličných prírodných, ekonomických a sociálnych činiteľov. Z prírodných činiteľov mal najväčší význam charakter sídelnej krajiny, úrodnosť pôdy a vodné toky. Vývin tvaru sídla bol ovplyvnený aj lokalizáciou diaľkových ciest, kolonizáciami, komasáciou a parceláciou, vzťahom k typu oráčiny, sociálnou skladbou, právnymi predpismi. Výsledkom plánovitého budovania sú tzv. normové typy, vývin tzv. prírodných typov mal skôr individuálny charakter. Najväčší význam na určenie sídelných foriem majú koncentračné osi, pozdĺž ktorých sa stavby sústreďujú. Ak sú domy zoskupené pozdĺž línie, hovorí sa o radových alebo prícestných sídlach, pri zoskupení okolo návsia o centrálnych alebo návesných. Treťou skupinou sú osady, kde nemožno určiť koncentračnú silu. Na Slovensku sú najrozšírenejšie prícestné formy. V 20. storočí, predovšetkým v jeho druhej polovici sa pôdorys vidieckych sídiel postupne menil. Vznikom nových ulíc, často s pravidelným sieťovým pôdorysom, sa väčšina vidieckych sídiel zmenila na hromadné dediny.

Autor: Juraj Podoba

Pozri aj: sídlo
Literatúra: Láznička, Z.: Typy venkovského osídlení v Československu. In: Práce Berněnské základny ČSAV, roč. 28, 1956, 95-134.
Martinka, J.: Morfologické typy slovenských osád. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 21, 1927, 48-57.