Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

roztratené osídlenie

osamotené skupiny usadlostí na katastrálnych územiach obcí. Vyskytuje sa nielen v horských a podhorských oblastiach, ale aj na nížinách. Väčšinu roztratených sídiel tvoria skupiny domov a viesky, stále aj sezónne chotárne sídla. Vznik roztrateného osídlenia súvisel s rozvojom poľnohospodárskej i priemyselnej výroby, s populačným rastom obyvateľstva, s potrebou rozšíriť poľnohospodársku pôdu, ojedinele aj s mimoekonomickými faktormi. Začiatky roztrateného osídlenia siahajú do raného stredoveku, väčšinou však súvisia s kopaničiarskou kolonizáciou od konca 15. až do začiatku 20. storočia, ktorá mala roľnícko-pastiersky charakter.

Na Slovensku je 5 hlavných oblastí roztrateného osídlenia, ktoré zaberajú plochu 4640 km² a zahŕňajú 166 obcí:

1. myjavsko-bielokarpatská kopaničiarska oblasť;

2. javornícko-kysucká alebo západobeskydská oblasť;

3. oblasť v Strážovských vrchoch;

4. stredoslovenská štálová oblasť;

5. lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny.

Autor: Juraj Podoba

Pozri aj: kopaničiarska kolonizácia, kopanice, lazy
Literatúra: Láznička, Z.: Typy venkovského osídlení v Československu. In: Práce Berněnské základny ČSAV, roč. 28, 1956, 95-134.
Martinka, J.: Morfologické typy slovenských osád. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. 21, 1927, 48-57.