Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

poschodový dom

Poschodový dom, Horná Štubňa, okr. Turčianske Teplice, 1962. Foto: Ján Kantár. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

budova s priestormi usporiadanými v niekoľkých podlažiach nad sebou. Najrozsiahlejšou oblasťou poschodových domov je okolie Myjavy, Trenčína, Bánoviec nad Bebravou a Prievidze, kde sa takéto domy nazývajú dom s výškou. Na ich poschodí je jedna, prípadne aj viaceré komory umiestnené najčastejšie nad prednou časťou domu. Komora na výške bola skladovacím priestorom, slúžila však aj na spávanie. Ďalšou oblasťou poschodových domov je skupina obcí v Strážovských vrchoch – Čičmany, Valaská Belá, Čavoj, Zliechov, Veľké Pole. Tu komory umiestnené v podkroví alebo na zvýšenom poschodí slúžili na spávanie a uloženie osobných vecí manželským párom s ich deťmi, ktoré boli súčasťou spoločne hospodáriacej veľkorodiny, alebo ktoré po rozdelení veľkorodiny žili v dome ako spolníci. Poschodové domy v bývalom nemeckom jazykovom ostrove pri Kremnici – Horná Štubňa, Kunešov, Krahule, Horný a Dolný Turček sa rozvíjali na odlišných princípoch rodinného života a dispozičných foriem prízemnej časti domu. Mohli byť riešené buď ako domy s viacerými komorami individuálnych rodín na poschodí, alebo ako viactraktové dvojdomy či štvordomy individuálnych, hospodársky nezávislých rodín. Aj najstaršie domy habánov vo Veľkých Levároch a v Sobotišti boli viacpodlažné.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: habánsky dom, veľkorodinný dom, veľkorodina
Literatúra: Pražák, V.: Problém vzniku jednoposchodového domu v Čičmanoch. In: Národopisný sborník 2, Martin 1941.
Horváth, S.: Vertikálne členenie ľudového domu na Slovensku. In: Lidová stavební kultura, Brno 1981, 92-122.

galéria