Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kuchyňa

Kuchyňa, Devičany, okr. Levice, 1967. Foto: Ema Kahounová. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

miestnosť na prípravu jedál. Starší vývinový stupeň predstavuje čierna kuchyňa, ktorá sa od prelomu 18. a 19. storočia, v mestečkách už od 17. storočia, začala vyčleňovať zo zadnej časti pitvora, kam bolo z izby premiestnené ohnisko a čeľuste pece. Varilo sa na otvorenom ohni, z ktorého sa dym voľne rozplýval po miestnosti a odchádzal otvoreným komínom. Čierna kuchyňa bola od pitvora oddelená priečkou len málokedy, zväčša ju ohraničovala iba masívna hrada – mandrholec, na ktorom ležala predná časť klenby otvoreného komína. Čierna kuchyňa bola zadymeným a studeným priestorom. Využívala sa iba na varenie a na uloženie kuchynského riadu. Jedávalo sa v izbe. Mladší vývinový stupeň kuchyne súvisí so zavádzaním murovaných sporákov od polovice 19. storočia. Kuchyňa prestala byť zadymeným a studeným priestorom, začalo sa v nej aj stolovať. Na kuchynské účely sa začal využívať celý priestor pitvora. Tým sa zmenila jeho funkcia aj názov – teplá kuchyňa. V medzivojnovom období sa v dedinskom prostredí začali stavať aj letné kuchyne. Najčastejšie boli postavené na dvore ako samostatný objekt. Výrazne prispeli k zvýšeniu hygieny a komfortu v tradičnom roľníckom obydlí.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: kuchynský nábytok, sporák, pôdorys domu
Literatúra: ---

galéria