Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kopanice

1. pozemky získané klčovaním lesného porastu, väčšinou ručne obrobené, so špecifickým spôsobom hospodárskeho využitia pôdy. K takto získanej pôde mali poddaní iný majetkovoprávny vzťah ako k urbárskej pôde. S tým súvisel aj odlišný vzťah k zemepánovi a odlišné povinnosti vyplývajúce z jej držby. V dedičskoprávnych vzťahoch bola možnosť voľnejšej dispozície s týmto majetkom. Pôda určená na kopanice sa vymedzovala zväčša v panských lesoch, zriedkavejšie na pasienkoch v rámci dominikálu za účelom založenia novej roľníckej usadlosti na základe zmluvy so zemepánom. Preto so zánikom poddanstva nezanikli feudálne záväzky kopaničiarov ako zmluvných poddaných voči zemepánovi, ale ich riešili až neskoršie zákonné ustanovenia (1858, 1867, 1896 a ďalšie);

2. roľnícke usadlosti, sídelné jednotky nachádzajúce sa na takto získanej pôde v extraviláne. Ich vznik je do veľkej miery spojený s kopaničiarskou kolonizáciou;

3. súhrnné označenie roztrateného osídlenia v myjavsko-bielokarpatskej a javornícko-kysuckej oblasti.

Autor: Juraj Podoba

Pozri aj: dominikál, extravilán, roztratené osídlenie, chotárne sídlo, kopaničiarska kolonizácia
Literatúra: Horváth, P.: Historický prehľad vzniku a rozvoja chotárnych sídiel v slovenskej časti Karpát. In: Slovenský národopis 28, 1980, 8-17.
Janšák, Š.: O kopaničiarskom osídlení na Slovensku. In: Vlastivedný časopis, roč. 16, 1967, 2-28.
Sitár, E.: Kopaničiarske osídlenie na Slovensku. Niektoré otázky súčasného stavu. In: Vlastivedný časopis 16, 1967.
Švecová S.: Kopanicové sídla a dedina. Národopisná štúdia o spoločenských vzťahoch medzi obyvateľmi jednej slovenskej obce. Praha : Universita Karlova, 1975, 152 s.