Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

chotárne znaky

1. prirodzené alebo umelo vytvorené znaky na hraničnej čiare územia obce, vymedzujúce územie vlastníckych alebo správnych práv zemepánov i príslušníkov obce. Za prírodné chotárne znaky boli považované vodné toky, úžľabiny, horské hrebene, skalné útvary, výrazné skupiny stromov. Umelé tvorili kamenné múry, živé ploty, brázdy, kopy hliny a skál s kolíkom aj bez neho, ako aj kríže alebo kaplnky. Vo všeobecnosti bol za udržiavanie chotárnych znakov zodpovedný richtár, niektorí členovia obecných zastupiteľstiev a členovia urbárskych spolkov;

2. vlastnícke znaky pozemkových majiteľov spoluvytvárajúce hranice chotárnej línie, ako aj znaky na území chotárov obcí. Na poliach prevládala trávnatá či kamenná medza alebo vyoraná brázda. Ako znak slúžili aj drevené alebo kamenné stĺpiky s menom, monogramom majiteľa. Hranice lúk sa označovali obvykle medzami z krovia a stromov, kopami skália alebo aj založenými mraveniskami.

Autor: Zora Apáthyová-Rusnáková

Pozri aj: chotár, urbár, urbárska spoločnosť
Literatúra: ---