Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

dvor

Dvor, Kríže, okr. Bardejov, 1957. Foto: Soňa Kovačevičová. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

komunikačné a pracovné priestranstvo pri dome, na ktorom stoja hospodárske budovy a zariadenia. Dvor spájal obytnú a hospodársku zložku roľníckej usadlosti. Slúžil na uskladnenie poľnohospodárskych produktov, transportných prostriedkov a rôznych mechanizmov, ako miesto mnohých výrobných činností a na príležitostné vypustenie hospodárskych zvierat. Pôvodná veľkosť gazdovských dvorov celej hospodárskej usadlosti (1200 štvorcových siah za Márie Terézie) sa rodinným a majetkovým delením zmenšovala na najmenšiu mieru, ktorá bola daná šírkou naloženého voza, aby sa ním dalo cez dvor prejsť. Pri zástavbe dvora sa uplatňoval princíp radenia najprv obytných a za nimi hospodárskych priestorov a budov do hĺbky dvora. V niektorých regiónoch sa ustálila uhlová zástavba dvora, pri ktorej bol dvor zastavaný aj od ulice (Záhorie, oblasť Trnavy a Bratislavy). V regiónoch s kopanicovými alebo reťazovými sídelnými formami sa rozvinula štvorboká alebo átriová zástavba dvora. Sprievodným javom rodinného a majetkového delenia bol pomerne častý výskyt spoločných dvorov s viacerými, samostatne hospodáriacimi rodinami. Už od stredoveku sa aj v dedinskom prostredí začali dvory uzatvárať plotom a bránou.

Autor: Ján Botík

Pozri aj: usadlosť, gazdovstvo
Literatúra: ---