Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kozmetika

prostriedky a praktiky na skrášľovanie a pestovanie tela. Tradičná kozmetika bola zameraná najmä na tvár, vlasy, prípadne ruky – hlavné meradlá telesnej krásy človeka. Ženy sa snažili získať čistú, bielu pleť natieraním tváre smotanou, pálenkou s namočenými lupeňmi bielej ľalie, umývaním srvátkou, mliekom, odvarom z harmančeka. Pehy sa odstraňovali natieraním materským mliekom, májovou rosou, lesnými jahodami, žabími vajíčkami, prípadne i močom. Suchá pokožka na tvári, rukách a kožné ochorenia sa ošetrovali natieraním slinami nalačno, rosou z okna, umývaním kačacím mydlom – drchničkou roľnou. Červené líca, znak zdravia a krásy si dievčatá farbili lupeňmi pivónie, ruže, šťavou z cvikly, červeným papierom. Obočie si zvýrazňovali uhlíkom. Vlasy, aby boli hladké, sa lepili voskom, cukrovou vodou alebo sa mastili slaninou, maslom. Muži si obdobným spôsobom spevňovali fúzy. Ženy si vlasy prifarbovali odvarom z cibuľových alebo orechových šúp a odfarbovali v slabom roztoku lúhu a sušením na slnku. Na podporenie rastu ich umývali v lúhu z holubieho trusu. Muži si pri plešatosti mali hlavu natierať šťavou z cibule, koreňa kostihoja alebo topoľovým olejom. Na spríjemnenie vône tela i odevu sa používal rozmarín alebo listy levandule. Okrem racionálnych kozmetických praktík existovali aj magické praktiky. Zdravú pokožku malo zabezpečiť umývanie večer na Zelený štvrtok, ráno na Veľký piatok, na Štedrý deň alebo na Troch kráľov. Aby dievčatá získali dlhé vlasy, mali ich po umytí česať pod vŕbou. Muži si mali plešinu umývať vo vode z 9 studní, v ktorej bola vyvarená tráva natrhaná pri tých istých studniach.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: telesná hygiena
Literatúra: ---