Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

klobúk

Klobúk, Liptovská Lúžna, okr. Ružomberok, 1953. Foto: František Hideg, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

(kalap, širák)

mužská pokrývka hlavy. Tradičné klobúky mali oblé dienko a dookola dohora vyhnutú striešku. Vo väčšine regiónov Slovenska v 19. storočí prevládali klobúky so širokou strieškou. V poslednej štvrtine 19. storočia ich postupne nahrádzali klobúky s užšou strieškou. Archívne pramene uvádzajú aj klobúky s vysokým homoľovitým alebo valcovitým dienkom. Každý región uprednostňoval inú formu klobúka. Z plsti ich na objednávku alebo na predaj na jarmokoch vyrábali mestskí klobučníci. Tradičné klobúky boli čierne. Proti premoknutiu sa klobúky natierali tukom, voskom, prípadne vajcami. Slamené klobúky, ktoré sa nosili v lete, najmä na južnom Slovensku sa vyrábali podomácky. Súčasťou klobúka bola výzdoba okolo dienka, ktorú mohli tvoriť farebné stužky alebo šnúry, vtáčie perá a pierka z umelých alebo živých kvetov. Výzdoba rešpektovala vek nositeľa, príležitosť nosenia a regionálne zvyklosti. Dienko liptovského klobúka bolo zdobené vybíjanými remencami. Na goralskom klobúku v oblasti Oravy a Spiša to bola stuha s našitými morskými mušličkami. Klobúk v okolí Detvy zdobili kovové retiazky. V druhej štvrtine 20. storočia boli tradičné klobúky nahradené priemyselne vyrábanými klobúkmi, pre ktoré je charakteristické tvarované dienko stlačené nad čelom do hrotu a strieška vpredu vyhnutá dolu, a ktoré okrem čiernej farby mohli byť aj iných farieb. Dospelý mládenec alebo ženatý muž nemohol byť na verejnosti s nepokrytou hlavou. Muži skladali klobúk z hlavy len pri pozdrave, pri jedle, pri vstupe do domu alebo kostola, počas rodinných alebo náboženských obradoch. Prejavovali tak úctu. Klobúk bol často aj tanečnou rekvizitou.

Autor: Mojmír Benža

Pozri aj: klobučníctvo
Literatúra: ---