čepček

1. pokrývka hlavy detí od narodenia do 3–4 rokov veku. Skladal sa z predničky a dienka, uväzoval sa pod bradou. Šil sa z domáceho plátna alebo z kupovaných látok, ozdobený bol našitými stužkami. Prvý, najozdobnejší čepček dostalo dieťa na krst od krstnej matky. Červená farba na čepčeku mala byť magickou ochranou proti pôsobeniu zlých síl;

2. zvyšok blany z plodového obalu, ktorý zostal prilepený na novorodencovi. Nazýval sa podľa miesta, kde blana zostala, ak na hlave, bol to čepček, ak na tele, košieľka. Podľa poverových predstáv dieťa narodené s čepčekom malo byť šťastné, malo schopnosť liečiť. Preto sa sušil a starostlivo odkladal. Bol považovaný za symbol šťastia. Čepček dávali dieťaťu, keď išlo prvýkrát do školy a na sobáš. Ako talizman si ho brali na vojenskú službu, na súd, na jarmok. Mohol sa požičiavať aj iným osobám. Verilo sa, že kto ho majiteľovi nevráti, zomrie.

Autor: Viera Nosáľová