Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zeleninové jedlá

jedlá, ktorých základom je zelenina. Človek vždy zbieral v prírode rastliny, ktoré zaraďujeme medzi zeleninu. Boli to rozličné korienky, hľuzy, listy a cibule rastlín, ktoré upravoval na jedlá. Pestovanie zeleniny preniklo na naše územie v 8.– 9. storočí z oblasti Stredomoria. Najskôr sa pestovala v kláštorných a šľachtických záhradách. Koncom stredoveku začali pestovať zeleninu aj ľudové vrstvy, najmä na malých výmerách pôdy pri obydliach. Význam zeleniny v strave rástol úmerne so znalosťami o jej kvalite, predovšetkým ako o zdroji vitamínov, ktoré človeka chránili pred niektorými chorobami. Z koreňovej zeleniny sa v tradičnej slovenskej kuchyni používala mrkva, petržlen a zeler ako základ zeleniny do polievky, z listovej zeleniny šalát a špenát, z cibuľovej zeleniny cesnak a cibuľa, ktoré spĺňali predovšetkým funkciu korenia. K tradičným zeleninovým jedlám patrili aj jedlá z rôznych druhov repy. Najkonzumovanejšou zeleninou v slovenskej kuchyni bola a je kapusta. Jej veľkou výhodou bolo, že sa dala dlhodobo konzervovať kvasením, takže sa v strave mohla využívať celý rok. Pri vhodnom uskladnení sa dlho uchová aj v hlávkach. V menšom rozsahu sa využívali aj ďalšie druhy zeleniny, ako karfiol, tekvica, kaleráb, kel, pór, uhorky, rajčiaky. Významné miesto v strave zeleninového charakteru mali aj strukovinové a zemiakové jedlá.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: kapustové jedlá, polievka, prívarok, strukovinové jedlá, zemiakové jedlá
Literatúra: Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.