Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

voda

Nosenie vody v drevených nádobách. Šumiac (okr. Banská Bystrica), 1954. Prevzaté z: Stoličná, R. a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry, Bratislava, 1997, s. 109, obr. 77. Foto: S.Kovačevičová

prírodná kvapalina, jeden z primárnych predpokladov života. Pôvodne sa voda naberala z prameňov, potokov a riek. Písomné doklady z 11. storočia uvádzajú ako zdroje pitnej vody studničky, z ktorých voda prirodzene vytekala, ale aj vykopané studne, väčšinou už s obloženými a spevnenými stenami. Zdrojom vody boli aj minerálne pramene, na ktoré je Slovensko veľmi bohaté. V historických dokladoch zo 14. a 15. storočia sa spomína spravidla jedna studňa v dedine. Údržba a užívanie studničnej, riečnej či potočnej vody sa riadilo zvykovým právom. Napríklad statok sa napájal a pralo sa vždy len v prúde za obcou, do studní sa nesmeli hádzať odpadky. Vodu človek využíval rôznymi spôsobmi. Okrem toho, že bola základným nápojom, slúžila na prípravu jedál, na hygienu, napájanie zvierat, zavlažovanie pôdy a bola nevyhnutným komponentom v mnohých výrobných procesoch. Preto vodu a jej zdroje mali ľudia oddávna v úcte a považovali ju za posvätný živel. Písomné záznamy potvrdzujú, že Slovania uctievali pramene, jazerá, rieky a prinášali im rôzne obete. S kultom vody súvisela tradícia čistenie studničiek. Voda hrala významnú rolu v tradičných kalendárnych i rodinných obradoch na Slovensku. Vode sa obetovalo na Štedrý večer, keď sa do studne dávala štipka soli, orech, jablko, chlieb, oblátka, cesnak, aby v nej nevyschla, aby bola chutná a zdravá. Do prameňov sa dávala i kosť z veľkonočnej šunky. Za narodenie dieťaťa ženy ďakovali hodením kúska chleba do potoka. Z väčšej tržby cestou z jarmoku sa do vody hodila minca. V rodinných obradoch sa voda používala ako súčasť magicko-očistných úkonov. Táto jej funkcia bola prítomná pri prvom kúpeli dieťaťa, pri rituálnej očiste šestonedieľky, v priebehu svadby pri umývaní mladomanželov a niekedy všetkých účastníkov svadby. Kúpanie, umývanie, polievanie, kropenie a ďalšie praktiky s vodou mali zabezpečiť zdravie a želané vlastnosti človeka Rituálnou očistou bolo umývanie mŕtveho a umývanie rúk účastníkov pohrebu. Voda mala značný význam aj v rôznych liečebných postupoch. Používala sa tiež ako prostriedok proti čarám, zlým silám, chorobám, živelným pohromám, rôznym škodcom atď. Na niektoré účely bola za najvhodnejšiu považovaná dažďová voda a rosa. S vodnými zdrojmi sa spájali aj predstavy o existencii rôznych vodných démonov.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: čarovanie, démon, liečebné praktiky, liečebné prostriedky, mágia, minerálka, studňa
Literatúra: Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.

galéria