Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

radostník

Krstná matka nesie svadobný radostník. Sebechleby (okr.Zvolen), 70. roky 20. storočia. Prevzaté z: R. stoličná a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry,  Bratislava 1997, s. 117. Foto: T. Szabó.

svadobný alebo krstinový obradový koláč. Mal obvykle okrúhly plný alebo prstencový tvar, v Honte obdĺžnikový. Svadobný radostník bol ozdobený – vtáčikmi, stužkami, vetvičkami, papierovými kvetmi a pod. Tam, kde býval väčších rozmerov, vystužoval sa prútmi a drôtmi. Pre svadobný koláč je názov radostník rozšírený v Honte, Novohrade, na Pohroní, v okolí Nitry, Levíc, na severozápadnom Slovensku a na Orave. Býval darom krstnej matky mladuche. Niekde sa na výrobu radostníka špecializovali kuchárky. Mladucha alebo starejší ho v svadobnom sprievode preniesli do ženíchovho domu, kde ležal na svadobnom stole pred mladým párom. Na záver svadby sa delil medzi všetkých svadobčanov ako znak potvrdzujúci účasť na svadbe. V oblasti hornej Cirochy sa radostníkom nazývalo zrno, ktoré priniesla mladucha do domu ženícha. Niekde, napríklad v Čičmanoch, radostníkmi boli koláče, ktoré od druhej ohlášky v kostole roznášala mladucha všetkým hosťom pozvaným na svadbu. Podľa poverových predstáv peniaze, ktoré za radostníky dostala, nesmela chytať holou rukou, ale do zástery, aby bola bohatá. Krstinový koláč – radostník piekla krstná matka dieťaťa. Pri narodení dieťaťa sa radostníkom nazývalo aj: pozývanie na krstiny s ponúkaním pálenky (okolie Trenčína); pečivo ponúkané pri oznámení o narodení (Horná Nitra); pohostenie pri narodení dieťaťa; niekde i samotné krstiny (napríklad v Pohorelej).

Autor: Zuzana Beňušková

Pozri aj: obradový koláč
Literatúra: Kyselica,F. - Kyselicová, E.: Ľudové obradné pečivo. Bratislava 1991.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.
Stoličná, R.: Rituálne pečivo v tradičnej kultúre. In: Remeslo, umenie, dizajn, 2004, č. 2, 44-46.