Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

oštiepok

Oštiepok a forma na oštiepok. Staré Hory (okr.Banská Bystrica), 1980. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: O. Nehera.

polotvrdý polotučný, parený alebo neparený, údený alebo neúdený syr v tvare veľkého vajca alebo šišky. Pri tradičnej výrobe oštiepkov na salašoch sa hruda ovčie syra rozdelila na menšie porcie, ktoré sa natláčali do drevených foriem, aby sa z nich vytlačila srvátka. Ďalej bača hrudku syra formoval v dlaniach do vajcovitého tvaru, pričom ju občas dával zapariť do horúcej vody. Následne vložil na oštiepok z dvoch strán drevenú vyrezávanú formu a takto ho ponoril na pol dňa do prevareného slaného roztoku. Nasolený oštiepok s otlačeným ornamentom z formy, zavesil v lykovej objímke na 5–6 dní údiť do dymu z vatry v kolibe, čím výrobok získal tuhšiu kôrku a žlto-hnedú farbu. V niektorých oblastiach, napríklad na Orave, sa vyrábali oštiepky aj v domácnostiach z kravského kľaganého syra. Oštiepky boli väčšinou určené na predaj alebo sa nimi vyplácali pastieri za prácu a majitelia oviec. V súčasnosti sa oštiepky robia na niektorých salašoch a masovo sa vyrábajú továrensky v mliekarenských závodoch. Syr pod názvom „slovenský oštiepok“ patrí spolu s „poľským oštiepkom“ k európskym tradičným syrárskym výrobkom a je pod ochranou Európskej únie.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.