Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

múka

potravina získaná mletím obilninových zŕn. Múka z obilia bola na Slovensku po stáročia základnou zložkou stravy. Pre svoju vysokú kalorickú hodnotu tvorila energetickú základňu výživy jeho obyvateľov. Najstarším spôsobom jej získavania bolo mletie na ručných mlynkoch – žarnovoch. Od včasného stredoveku sú na našom území doložené aj mlyny poháňané zvieratami, vetrom, a najmä vodou, na ktorých sa mohlo mlieť väčšie množstvo obilia. Múka z mlynov bola jemnejšia, ale ešte stále tmavá od buriny v obilí. Pomletá múka sa preosievala, čím sa oddelila od šupín zrna – otrúb, ktoré sa používali na kŕmenie hospodárskych zvierat, ale v čase nedostatku sa z nich aj varilo. Zvyčajne sa mlela predná múka na varenie a zadná múka na pečenie. Výrazný obrat v kvalite múky nastal začiatkom 19. storočia, keď sa namiesto mlynských kameňov začali používať valce a valcovacie stolice. Na nich spracovaná múka sa nazývala pytlíková (podľa spôsobu čistenia tzv. pytlíkovaním) alebo muntieľová múka (z nemeckého Mundmehl). Jej distribúcia sa na Slovensku zvýšila najmä v 2. polovici 19. storočia, keď sa vďaka železničnej doprave dostávala z obilninárskych oblastí do všetkých oblastí krajiny. Obchodná sieť tak zabezpečovala predaj múky rôznej kvality. Tým sa múčna strava výrazne skvalitnila a rozšíril sa aj jej repertoár. Vo vidieckych lokalitách sa však i naďalej používala múka z vodných mlynov. Z nej sa zvykol piecť domáci chlieb a z kupovanej múky sa pripravovali cestoviny a koláče. Múka sa na Slovensku mlela zo všetkých známych obilnín. V druhej polovici 20. storočia sa múka začala výlučne nakupovať v obchodoch a rástla i jej spotreba.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: halušky, chlieb, kaša, kyseľ, placka
Literatúra: Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.