Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mlezivo

(kurastra, mladno mleko, mledzivo, mľadzivo, sirenie, šara)

prvé mlieko po otelení kravy. Na západnom a strednom Slovensku sa nazývalo podobne ako u iných slovanských národov – mlezivo. Na východnom Slovensku prevládali názvy kuľastra, kurastra (z latinského colostra), ktoré sa na naše územie dostali prostredníctvom pastierov počas valaskej kolonizácie. Na hornej Orave, Zamagurí, Spiši a v Gemeri je známe pod názvom šara. Mlezivo sa v kuchyni zvyklo využívať jeden až tri dni po otelení zvieraťa, keď bolo príliš husté a tučné a mláďa ho nesmelo piť. Vydojené mlieko sa pri varení zrazilo podobne ako tvaroh, malo sladkastú chuť, preto bolo pochúťkou najmä pre deti. Na Zamagurí sa kurastra miešala so sladkým mliekom a vodou a po uvarení sa podávala s chlebom alebo zemiakmi. Zvarená, precedená a osladená cukrom sa používala ako plnka do koláčov. V oblasti hornej Cirochy sa pri varení mleziva pridávalo trochu múky, cukru a soli. Na okolí Myjavy sa doň zamiešala usmažená cibuľka, zmes sa potom vliala do horúcej vody a precedená jedla. Na Horehroní sa z kurastry pripravovalo pečivo – baba. Do mlieka sa pridala múka, soľ, cukor a droždie, zmes sa nechala vykysnúť a upiekla v pekáči. Pečivo malo zlatožltú farbu. Ľudová viera pripisovala mlezivu aj magické účinky.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.