Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kvas

1. kvasený nápoj. Kvas svojím pôvodom patrí medzi prapivá, ktoré ľudstvo poznalo už v staroveku. Vo vidieckom prostredí strednej a východnej Európy sa ešte v 20. storočí dalo nájsť mnoho receptov na jeho prípravu. Najmä v lete, keď sa minuli zásoby šťavy z kyslej kapusty, zvykli sa pripravovať kyslasté osviežujúce nápoje skvasením múky alebo otrúb, kvásku na chlieb, prípadne kúskov pečiva alebo chleba vo vode, ktoré sa pili studené. Na územiach východného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny a Ruska bol známy pod názvami: kvas, žur, barsč, kyseľ. Takto pripravený nápoj sa konzumoval až do konca 19. storočia aj na Slovensku. Najdlhšie sa jeho príprava zachovala na východnom Slovensku. Nápoj je dodnes rozšírený a obľúbený najmä v Rusku a na Ukrajine. V karpatských oblastiach strednej a východnej Európy sa zvykli pripravovať kvasené nápoje z čerstvého alebo sušeného planého a lesného ovocia, napríklad z jabĺk, hrušiek, kalín, jarabín, brusníc, malín, jahôd, černíc. Ovocie sa zalialo vychladenou prevarenou vodou a v zakrytej drevenej nádobe sa nechalo skvasiť. Ovocné kvasy zo šťavy planých hrušiek alebo jabĺk boli známe aj u nás pod názvom kvas alebo plačanka a predávali sa na trhoch;

2. kvasný prostriedok na pečenie chleba pripravený zo zvyškov chleba alebo chlebového cesta a vody.

Autor: Rastislava Stoličná

Pozri aj: ---
Literatúra: Stoličná, R.: Tradičné nízkoalkoholické nápoje a ich význam v dejinách výživy. In: Nápoje v minulosti a prítomnosti Slovenska. (Zostavili: J. Baďurík, P. Kóna, R. Pekník). Prešov 2001, 167–171.