košarovanie

hnojenie pôdy trusom hospodárskych zvierat nocujúcich v systematicky prekladanej ohrade. Využívalo sa najmä v trojpoľnom hospodárení na skvalitnenie úhorov. Po zavedení striedavého hospodárenia sa zväčša košarovali len ťažko prístupné polia, lúky a pasienky. Pri individuálnom chove oviec si každý majiteľ košaroval iba vlastné pozemky. Na kolektívnych salašoch organizoval košarovanie salašník. Majitelia pozemkov však boli povinní pomáhať pri prekladaní košiara a stravovať pastierov oviec v čase košarovania. Pri košarovaní lúk a pasienkov (tzv. stádlenie), sa hovädzí dobytok zatváral cez poludnie a na noc do prenosného stádla. Po kolektivizácii poľnohospodárstva, uprednostňovaním priemyselných hnojív, začal význam košarovania upadať. Až v 80. rokov 20. storočia sa začal na niektorých poľnohospodárskych družstvách opäť zavádzať tradičný spôsob hnojenia poľnohospodárskej pôdy i košarovanie.

Autor: Ján Podolák