Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

mäsiar

Mäsiari pri práci. Drevorez z roku 1679. Prevzaté z Kovačevičová, S.: Človek tvorca. Bratislava1987, 105.

samostatný remeselník alebo domácky výrobca, zaoberajúci sa zabíjaním hospodárskych zvierat, spracovaním a predajom ich mäsa. Mäsiar mohol podľa živnostenského práva vykonávať všetky práce od porážky dobytka po výsek mäsa v malom. Zvyšky mäsa a vnútornosti mohol spracovávať na salámu, klobásy, párky, jaternice, krvavničky, tlačenku, vyúdiť ich a inak konzervovať. Hovädzí dobytok a kone mohli mäsiari porážať len na jatkách. Pri domácom zabíjaní zvierat (ošípané, ovce, kozy) mäso aj porciovali a spracúvali na výrobky. Mäsiar pracoval vlastnými nástrojmi, ktoré (spolu s hákmi na dvíhanie a zavesenie zabitého zvieraťa) nosil v osobitnej taške z trstiny (céger) alebo z kože. Každý mäsiar mal stálych zákazníkov, čím sa vytvárala istá forma rajonizácie. Vo väčších mestách od 19. storočia boli aj tzv. konskí mäsiari, predávajúci mäso z konského výseku najmä pre chudobné vrstvy obyvateľstva.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, mäso, jaternica, klobása, zabíjačka, tlačenka
Literatúra: Lengová, M.: K dejinám cechov na Slovensku: cechy v Spišskej Sobote, Poprade, Veľkej, Matejovciach a Strážach pod Tatrami. In: Človek a spoločnosť – internetový časopis pre pôvodné, teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied, roč. 8, 2009, č. 2. [online.] [cit. 20. 3. 2010]. Dostupné na internete: www.saske.sk/cas/archiv/2-2005/index.html.
Kónya, P.: Mäsiari a mäsiarske cechy vo východoslovenských mestách (Prešov, Bardejov a Sabinov) od 17. do polovice 19. storočia. In: Mäsiarstvo a údenárstvo v dejinách Slovenska. Martin 1999, 103 - 117.

galéria