Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

bača

Bača s ovčiarskym psom. Východná, okr. L. Mikuláš. Foto J. Doležal. Prevzaté z  Podolák, J.:  Pastierstvo v oblasti Vysokých Tatier. Bratislava 1967.

pastier zodpovedný za vedenie salaša. Organizoval hospodárenie na salaši, najmä mliečnu produkciu, a bol zodpovedný za zverené stádo. Najímal ho salašný spolok, ktorý pri výbere zohľadňoval jeho predpoklady pri ovládaní techník spracúvania ovčieho mlieka, dobré organizačné schopnosti a prirodzenú autoritu a dôveru u roľníkov v obci. Ovce pásol len na menších salašoch s malým počtom oviec. Zúčastňoval sa pri dojení oviec a vyrábal ovčie syry. Organizoval práce pri košarovaní pozemkov. Na veľkých salašoch mal svojho zástupcu – bol to jeden z ovčiarov (podbača, polbača). Skúsení bačovia sa vyznali aj v liečení zvierat. Neraz sa im pripisovali i nadprirodzené schopnosti pomáhať, prípadne škodiť magickými prostriedkami. Odmena baču závisela od dohody so salašným spolkom. Termín bača na označenie hlavného pastiera oviec je používaný v celých Karpatoch, sčasti i na Balkáne a súvisel s rozšírením salašníctva v tejto oblasti.

Autor: Ján Podolák

Pozri aj: salaš, salašný spolok
Literatúra: Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.