Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

tržnica

Bratislavská tržnica z roku 1910. Bratislava, 20., 30., roky 20. storočia. Dobová pohľadnica. Archív Ústavu etnológie SAV Bratislava

priestor alebo účelová stavba na stánkový predaj. V tržniciach sa pôvodne sústreďovala tovarová výmena prevažne potravinových článkov. Konzumné tržnice zakladali zamestnávatelia v období kapitalizmu pri svojich priemyselných podnikoch ako záväzné predajne pre robotníkov. S výstavbou trhových stavieb sa začalo na Slovensku začiatkom 20. storočia podľa vzoru tržníc významných európskych miest. Krytý stánkový predaj v halovom objekte mal zvýšiť úroveň hygieny predaja vybraných druhov potravinového tovaru. Z otvorených trhovísk sa presunul do tržníc predaj mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, pekárenských výrobkov, čiastočne zeleniny, ovocia. Prvú tržnicu v Bratislave otvorili verejnosti v roku 1910. Prízemné priestory slúžili prevažne na výsek mäsa a predaj hydiny. Na 1. poschodí sa sústreďovali producenti a trhovci s predajom syrov, smotany, masla, chleba, pečiva, zeleniny. Z hľadiska profesijnej skladby sa podieľali na predaji živnostníci (mäsiari, pekári), trhovci a poľnohospodárski producenti. Vidiecke dodávateľské zázemie trhov sa diferencovalo podľa druhu tovarových výrobkov. Na spôsob bratislavskej vznikli v 1. polovici 20. storočia tržnice v Žiline a Košiciach.

Autor: Ľubica Falťanová

Pozri aj: ---
Literatúra: ---