Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

príprava pôdy

Rozhadzovanie vyvezeného hnoja na poli. Haligovce, okr. Stará Ľubovňa. Foto M. Chlebana, 1968. Prevzaté z Slavkovský, P.: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009, 44.

súbor pracovných postupov napomáhajúcich regenerácii pôdy a obnoveniu jej úrodnosti. Jej technologická úroveň je aj dnes jedným z kritérií vyspelosti agrárnej kultúry. Rozlišuje sa mechanická (motykové a orné hospodárenie) a chemická (hnojenie pôdy) príprava pôdy. Počet orieb v roku závisel od viacerých faktorov. Tam, kde sa pre prírodné podmienky pestovali len jariny, oralo sa len raz na jar pred sejbou. Podobne sa postupovalo aj na pozemkoch, kde sa po ďateline siala nová plodina. Príčinou jednej orby boli často sociálne dôvody – nedostatok ťažných zvierat, odchody mužov za doplnkovým zamestnaním mimo obce a pod. Všeobecne rozšírenou zásadou pri striedavom hospodárení boli dve orby. Prvá, tzv. rozorávanie, sa konala po žatve, druhá, tzv. oranie do skladu, sa konala na jar. Pri trojpoľnom hospodárení sa oralo aj trikrát, tzv. úhorenie. Vtedy sa orali tiež polia, ktoré ostali z regeneračných dôvodov na úhor. Na prípravu pôdy sa okrem orného náradia používali aj brány, smyky a valce, prípadne sa hrudy zeme po orbe ručne rozbíjali drevenými kyjakmi, motykou alebo improvizovaným náradím, napríklad bočnou doskou z voza, ktorá sa pomocou záprahu vláčila po pozemku. Tieto práce sa obyčajne vykonávali pri jarnom oraní, pred siatím.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: poľnohospodársky systém, motykové hospodárenie, orné hospodárenie
Literatúra: Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.