Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pohánka

obilnina z čeľade stavikrvovitých. Na Slovensku sa pestovali dva jej druhy: pohánka jedlá a pohánka tatárska, nazývaná tatarka. Do východnej Európy sa dostala zo svojej pravlasti – pohoria Himalájí už v stredoveku prostredníctvom Mongolov. Od polovice 16. storočia bola známa aj na Slovensku, kde sa v zelenom stave využívala ako krmivo a dozretá tvorila dôležitú súčasť stravy. Pripravovala sa z nej kaša a krúpy. V 18. storočí bola rozšírená na celom území. Pre nenáročnosť ju pestovali najmä poddaní na východnom a severnom Slovensku, v oblastiach s horšími pôdno-klimatickými podmienkami. Od začiatku 19. storočia jej pestovanie na Slovensku postupne klesalo, ale ešte r. 1927 bola vysiata na 1022 ha pôdy. V období kolektivizácie poľnohospodárstva pestovanie pohánky prakticky zaniklo, len na východnom Slovensku sa udržala ako potravina na prípravu krajovej špeciality – tatarčenych pirohov.

Autor: Peter Slavkovský

Pozri aj: obilniny, obilninové jedlá, pirohy
Literatúra: Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
Stoličná, R.: Etnokulinárny význam obilnín. In: Slovenský národopis, 1995, roč. 43, 287-300.